Käwääc kɛmke dhuɔ̈ɔ̈k ke "Thomalia"

Content deleted Content added
Dinkawiki (abëjaamic | aamioc)
No edit summary
cokic
Giɛɛt 1:
'''<u>THOMALIA</u>'''
[[Apamduööt:Flag of Somalia.svg|thumb]]
 
[[Apamduööt:Somalia (orthographic projection)-Blue version.svg|thumb]]
'''Thomalia'''
Thomalia aŋicjaŋ eben pan kɔc ee pan tɔ alɔŋ tuŋ de afirka . ee rɔm akeu kek Djibout tɔ alɔŋ parutcuɔl(northwest) .Kenya alɔŋ paŋuoncoul(southwest),Gulf ne Eden kek Yemen atɔ alɔŋ parut ().war cɔl indian occean atɔ alɔŋ pakεk (east) .Ku Ethiopiaa alɔŋpacuɔl (west). Thomalia ee pan go nhomlau de yok waar ye thomali thor tɔŋtɔŋ baai ruon 1980s.acin loiloimiiric(AKUMA) leu bik kɔc pan thomalia thɔŋ eben ee rin kuat dhiet aleŋ tɔŋ kamken bik maac yok. Thomalia emen aa ye ke them te bik yɔk maac kacken ku dhukke nhial ka muk kek kethiklik (limited resources) Thomalia aa thai ci rot mat bik aa pantok ku kek aye cɔl dhiet (clans) Ku akut ee dhiet kamthinyɔt arot matkedhie Thai Thomalia juec apεi amεc thorɔl wala (or) thok . Ku arot kony ten laai ye mac bεεi ic ee rin ku bik piir. pan Thomalia ke ye dek ku piny nyuath akoor ku kek aa kεk nyuεthic,dekdek wala pinypinyic eben aa kek ɣath tɔŋtɔŋ ic kamken ee rin aa dhiet tok kuat arot mat ku cɔlke dhietken ee kuɔny ku le tueŋ ke tɔŋ dhiet (akeeunhom).yokyok ee miok ku ke ye weecpiny Thomalia aci ke juec cak tene kuat eben ku bik nhiim lɔ tueŋ ku kek aya aci kerac (awoc) cak tene kuat eben ku bik aa gothkamken ee rin Thomalia luoi guierlooŋ . ku kuony atok aliŋ kuat tɔ Thomalia aleu ku bik ateer jaamic kek kuat kɔk ku bi dhiet ken juakthin .Ku toŋ leu tɔŋtɔŋ dhiet pan Thomalia ee luoi guierlooŋ. LAKIN (but) alεŋ akut toŋ ce leu bi tok cak alɔŋ adεεr (islam) amatnhomɣonluuk. kamkor ke adεεr amatnhomɣonluok acik yok cok lɔn yen nyigaat. ku Ethiopia aci aduu(enemies) ɣath Thomalia ku bik miiric la liap ku tεu ke miiric den cik cak riεl nyinc
 
Thomalia aŋicjäŋ de paankɔc Thomalia. Aye kɛl tɔ̈ tuŋ de Apirïka yic. Yen arɔm akeu ke Dïjïbuti alɔŋ parutcuɔl, Kenya alɔŋ pagutcuɔl, Gälip de Aden kekë Yïmin alɔŋ parut, Wärdït Yindia alɔŋ pabak ku Ithopia alɔŋ pacuɔl.
 
Thomalia e pamac läunhom. Mën thɛɛr ë tɔŋbaai Thomalia në run 1980s, go bɛ̈në ciɛ̈n mïïr/akuma lui ye Thomalia tuɔ̈ɔ̈mthok ëbɛ̈n. Kuaat wäc acë bɛ̈në thɔ̈ɔ̈r bïkë gël.
 
Thomalia ë mɛn ajɔɔl them bëk kɔc ke mac rode ku dhuk kë nhial në cöök kenic kekë määl den tet nyin tɔ̈. Thomalith ɣa thääi ke anïïn ruäi ye cɔl kuaat. Akut de kuaat thääidɛ̈ aa ke yic mat ebɛ̈n ke kuɛny ruɛ̈ɛ̈i kɔ̈ɔ̈th ke kɔc ken thɛɛr wɛ̈lɛ̈ ruɛ̈ɛ̈i kɔ̈k ke yuɔm.
 
Thomalia aa mac jamɛ̈l wɛ̈lɛ̈ thöök ku aye pïïr den tääu ke kɔ̈ɔ̈th. Thomalia yic, ɣään ke pïu ku nyuäth de lääi ken aa likyiic. Wuɔ̈c ë thok e ɣään kɛ̈yiic e tɔŋ bɛ̈ɛ̈i anïïniic. Tɔŋ e ye kɔ̈ɔ̈u thel abë kuaat ruäi ke kɔckɛ̈ määt thïn ku jɔl nyin dït abë tɔŋdït kuaat bɛ̈i.
 
Yök de miök ku käyewecpiny Thomalia yic acë ɣäänjuɛ̈cpïïr cak abë anïïn naŋ lɔ tueŋ, ku keekë kääk acë wuɔ̈c ë thok/puɔ̈u ku tɔŋ juackiic arëtic.
 
Wɛ̈t cïn Thomalia akuma/kuerëlöŋ lui, anïïn aye kuaat ken mät thin kë yenë kuer pɛ̈l tɔŋ piny. Kuer töŋ lëu e aye guirëlöŋ, akut töŋ cë tök bɛ̈në cak aye Amatnhomëɣönluk de Adɛ̈ɛ̈r.
 
Në puɔ̈l, Amatnhomëɣönluk Adɛ̈ɛ̈r acï bɛ̈në yök kë ye anääkkɔc ku Ithopia acë tɔŋjɔ̈ɔ̈t Thomalia bïk akuma yuit ku tɛ̈ɛ̈u kë akuma den thïn në riɛliic.